Dejiny zboru

O existencii evanjelikov v Senci vieme už od reformácie.
Od začiatku 19. storočia sú to nemeckí evanjelici, remeselnícke rodiny, žijúce bez organizovaného cirkevného života. Od roku 1838 tvorili seneckí evanjelici fíliu veľkogrobskej (vtedy nemeckogrobskej) matkocirkvi s pravidelnými SB.
V roku 1947 prišlo do Senca a blízkej Réce skoro 1000 nových slovákov, evanjelikov z Pitvaroša, Slovenského Komlóša v Maďarsku, Vojvodiny, za nimi prichádzali niektoré rodiny z Nadlacu v Rumunsku v rámci platnosti Benešových dekrétov. Prisťahovali sa aj evanjelici z Kšinnej na kolóniu Nový Svet a z Prietrže, z Myjavy do fílie Hurbanova Ves, tiež z Moravy a z Oremovho lazu, z Piešoviec do Veľkého Bielu. Odvtedy môžeme hovoriť o evanjelickom cirkevnom zbore v Senci s počtom 1200 veriacich.
Stavba kostola začala v novembri 1950 a posvätený bol už 23. Marca 1952. Bol postavený ako jeden z dvoch posledných evanjelických kostolov pred zmenou režimu (druhý je v Nesvadoch, plánovaných bolo 8). Projekt vypracoval architekt Emil Belluš.
Prvým farárom v Senci bol Profesor ThDr. Július Janko z Maškovej – starozmluvný profesor na slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Od roku 1958 bol seneckým farárom Profesor ThDr. Dušan Ondrejovič z Turíčiek, pôsobiaci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, historik i religionista, člen viacerých cirkevných orgánov, aktívny aj v spoločenských a národných inštitúciách ba i v zahraničných. V Senci pôsobil 45 rokov.
Po ňom v roku 2003 nastúpil za farára Ján Sabanoš.
Od roku 2006 je farárom zboru Tibor Jančík z Dobrej Nivy.
Podrobnejšia história v Pamätnici vydanej k 50-mu výročiu presídlenia.

Súčasnosť

Zbor má cca 1100 členov, časť tvoria pôvodní „starí“ obyvatelia a presídlenci a druhú časť „novší“ prisťahovalci.