O existencii evanjelikov v Senci vieme už od reformácie.
Od začiatku 19. storočia sú to nemeckí evanjelici, remeselnícke rodiny, žijúce bez organizovaného cirkevného života. Od roku 1838 tvorili seneckí evanjelici fíliu veľkogrobskej (vtedy nemeckogrobskej) matkocirkvi s pravidelnými SB.
V roku 1947 prišlo do Senca a blízkej Réce skoro 1000 nových slovákov, evanjelikov z Pitvaroša, Slovenského Komlóša v Maďarsku, Vojvodiny, za nimi prichádzali niektoré rodiny z Nadlacu v Rumunsku v rámci platnosti Benešových dekrétov. Prisťahovali sa aj evanjelici z Kšinnej na kolóniu Nový Svet a z Prietrže, z Myjavy do fílie Hurbanova Ves, tiež z Moravy a z Oremovho lazu, z Piešoviec do Veľkého Bielu. Odvtedy môžeme hovoriť o evanjelickom cirkevnom zbore v Senci s počtom 1200 veriacich.
Stavba kostola začala v novembri 1950 a posvätený bol už 23. Marca 1952. Bol postavený ako jeden z dvoch posledných evanjelických kostolov pred zmenou režimu (druhý je v Nesvadoch, plánovaných bolo 8). Projekt vypracoval architekt Emil Belluš.
Prvým farárom v Senci bol Profesor ThDr. Július Janko z Maškovej – starozmluvný profesor na slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Od roku 1958 bol seneckým farárom Profesor ThDr. Dušan Ondrejovič z Turíčiek, pôsobiaci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, historik i religionista, člen viacerých cirkevných orgánov, aktívny aj v spoločenských a národných inštitúciách ba i v zahraničných. V Senci pôsobil 45 rokov.
Po ňom v roku 2003 nastúpil za farára Ján Sabanoš.
Od roku 2006 je farárom zboru Tibor Jančík z Dobrej Nivy.
Podrobnejšia história v Pamätnici vydanej k 70-mu výročiu presídlenia.
Súčasnosť
Cirkevný zbor Senec má súčasnosti registrovaných 1150 členov. Mesto Senec je „mladé“ mesto s vekovým priemerom obyvateľov okolo 40 rokov. Spôsobené je to tým, že sa do Senca sťahuje množstvo ľudí za prácou, niekoľko rokov tu pobudnú a odchádzajú preč. Podobne to žiaľ niekedy funguje i v zbore. Vtipne nazývame náš zbor, že je „prietokový“ – Ľudia prídu a odídu. Stále sa menia.
Ale keďže senecký zbor vznikol z presídlencov, presídlencov chceme vždy prijímať, aby sa tu cítili akceptovaní a ako doma. Táto skutočnosť sa premieta aj do návštevnosti bohoslužieb. Tie navštevuje v priemere 80 ľudí rôznych generácií, stabilných kresťanov i hľadajúcich. Hoci je ťažisko bohoslužobného života tradične položené na nedeľné dopoludnie, nie je to jediná možnosť stretávať sa. Cieľom je privádzať ľudí k osobnému zbožnému životu s Ježišom, potom aj do spoločenstva zboru a k rovnako zbožnému životu v bežnom svete, kde žijú a pracujú.
Dlhodobým cieľom cirkevného zboru v Senci je teda vytvárať jednak oázu pre tých, ktorí tu žijú, aby mohli načerpať pri Božom slove povzbudenie. V spoločenstve posilnili nádej v týchto post-covidových časoch, odpočinuli si, stretli sa so živým Bohom, ktorý je aktívny v každom čase a na každom mieste. Vytvárame ale aj domov pre tých, ktorí tu žijú celé roky s ohľadom na rôzne generačné potreby členov, či návštevníkov zboru.
Stabilne podporujeme prácu s mládežou, s konfirmandmi a s dorastencami v rámci mládežníckych projektov bratislavského seniorátu.
Za posledných 15 rokov prešli rekonštrukciou obidva objekty zboru. Farská budova boloa zrekonštruovaná generálne ešte v roku 2008, fasáda veže bola obnovená a kostol vymaľovaný v 2017. Vymenené boli okná v kostole, aj na zborovej miestnosti. Zvony dostali nový moderný automaticky pohon. Tiež pôvodný organ zažil celkovú rekonštrukciu. Posledná investícia bola do nového oplotenia kostola a prístrešku nad vchodom.
